Tekovská stolica (4. časť) Predstavitelia Tekovskej stolice 1526 – 1683

V období od r.1526 – 1683 v Uhorsku vládli panovníci Ľudovít II. Jagelovský, Ján Zápoľský, Ferdinand I. Habsburský, Maximilián I., Rudolf I., Matej II. Ferdinand II., Ferdinand III, Ferdinand IV /nenastúpil na trón/ a Leopold I., ako predstavitelia najvyššej svetskej moci v štáte. Vo funkcii uhorského palatína, ako zástupcu panovníka pre spravovanie Uhorska sa vystriedali Štefan Bátori, Ján Bánfi, Alexius Thurzo, Pavol Várdai, František Ujlaki, Tomáš Nádaždy, Pavol Bornemissa, Anton Vrančič, Štefan Radecius, Juraj Dražkovič, Štefan Fejékeőy, Ján Kutáši, Martin Pete, František Forgáč, Štefan Ilešházi, Juraj Turzo, Žigmund Forgáč, Stanislav Turzo, Mikuláš Esterházi, Ján Dražkovič, Pavol Pálfi, František Vešeléni, Juraj Nádaždi, Juraj Szelepčéni, a Pavol Esterházi.

O predstaviteľoch a reprezentantoch Tekovskej stolice a ich politickej a administratívnej činnosti v 16. a 17. storočí sa dozvedáme najviac pri výskume dostupnej odbornej literatúry, kde sa občas stretneme pri určitom mene niektorého šľachtica aj s jeho funkciou, alebo pri výskume písomných a iných historických prameňov, týkajúcich sa priamo Tekovskej stolice. Pri štúdiu literatúry sa obvykle stretávame najmä s menami hlavných županov, príp. podžupanov najmä pri opisoch ich vojenských či iných zásluh.

Bohužiaľ v súčasnosti neexistuje žiadna vedecká štúdia, či práca, ktorá by sa zaoberala podobnou problematikou, azda iba drobné spomenutia v odbornej literatúre, najmä časopisoch pri článkoch o období stavovskej monarchie. Archívny výskum, v ktorom by sa historik zameral iba na vyhľadávanie mien predstaviteľov politickej správy Tekovskej stolice je pomerne časovo náročný, pretože okrem niekoľkých kratučkých zoznamov pri voľbách do stoličných funkcií neexistujú žiadne zoznamy pracovníkov z tohto obdobia. Jedným zo spôsobov, ako tieto mená zistiť je podrobné štúdium všetkých písomných materiálov no najmä kongregačných protokolov a účtovných dokladov z tohto obdobia. Tento výskum je však časovo veľmi náročný a predpokladá znalosť najmä Latinského jazyka.

V kongregačných protokoloch Tekovskej stolice však nájdeme i zmienky o voľbách niektorých župných úradníkov, predstaviteľov a pod. Už z roku 1610 máme zmienku o menách dvoch výbercov daní – preceptores, ktorí sa spomínajú v súvislosti s výkazmi peňazí zložených v rokoch 1610-1611 výbercami Tekovskej stolice Dávidom Maszlikom a Štefanom Littasim. Ďalším dokladom o funkcii kráľovského diskátora pre Tekovskú stolicu je menovanie Ladislava Kosztolányiho do tejto funkcie z roku 1612. Z roku 1613 zasa pochádza údaj o podžupanovi stolice predialistov Ostrihomského arcibiskupstva Tomáša Szantó, spomínaný v kongregačnej zápisnici Tekovskej stolice v súvislosti s jeho potvrdením o riadnom platení daní obcou Veselé.

Okrem týchto záznamov sa s menami županov Tekovskej stolice stretneme i v monografii obce Topoľčianky , kde sa popri prvom županovi so sídlom v Topoľčiankach Štefanom Dobó spomína Žigmund Dóczy. Vo funkcii hlavného tekovského župana sa vystriedali Žigmund z Levíc /1527-1529/, František Forgách /1531/, Juraj Forgách /1537/, Gabriel z Levíc /1538-1542/,Imrich Telekessy /1554/, Štefan Dobó /1558-1569/, František Dobó /1585-1603/, Ondrej Dóczy /1604-1626/, Mikuláš Forgách ,/1626-1636/ František Forgách, /1636-1647/ Gašpar Lippay /1650-1652/, Ostrihomský arcibiskup Juraj Lippay /1653-1657/, Ján Lippay /1653-1657/ a Ostrihomský arcibiskup, tekovský rodák Juraj Szelepcsényi /1680-1685/.

Župan Štefan Dobó bol aj kapitánom hradu Levice a v roku 1561 bol ako tekovský hlavný župan poverený premiestnením sídla župy do nového sídla v Topoľčiankach, kde bol pre tieto účely vybudovaný stoličný dom, kasárne, sedriálna trestnica a na mieste starej pevnosti dal jej majiteľ a tekovský hlavný župan Ján Topoľčiansky postaviť novú modernú pevnosť so štyrmi hranolovitými obrannými vežami s veľkým centrálnym nádvorím.

V roku 1613 je spomínaný aj podžupan Tekovskej župy Imrich a to v súvislosti s listom mošoňského podžupana Juraja Szombathelyho o svojich poddaných. Z písomných prameňov sa často dozvedáme aj o udalostiach, ktoré síce priamo so správou stolice celkom nesúvisia, poskytujú nám však cenné informácie o bežnom živote šľachty i poddaných v Tekovskej stolici. Takýmto cenným dokladom je aj správa o sobáši tekovského hlavného župana Andreja Dóczyho s Juditou Paczotovou z roku 1614. Z toho istého roku pochádza aj list diskátora Tekovskej stolice Jaroslava Zmeškala o platení daní v Tekove a List generálneho priora rehole Paulínov z Horných Lefantoviec Jána Zaicsa, ktorý informuje tekovského podžupana Štefana Littasiho o mlyne v chotári obce Veľké Uherce.

V roku 1619, teda v časoch povstania Gabriela Bethlena je Tekovským županom už spomenutý Andrej Dóczy. V tomto roku sa konajú i nové stoličné voľby. V archívnych dokladoch nájdeme aj cenný doklad o tom, ako sa vodcovia protihabsburských povstaní snažia prikloniť si na svoju stranu okrem jednotlivých šľachticov i celé stolice. Svedčí o tom aj výzva tohto sedmohradského kniežaťa Tekovskej stolici o pripojenie sa k jeho povstaniu bez ohľadu na vierovyznanie. Okrem toho posiela stolici i niekoľko listov z Trnavy, Bratislavy a Košíc, ako aj list datovaný na hrade Šintava o vojenských záležitostiach. Ďalším dokladom o vojenských záležitostiach je aj nariadenie Gabriela Bethlena stolici, poskytnúť na obranu proti Turkom 900 jazdcov a 1110 pešiakova jeho správa o postupe tureckých vojsk k Vacovu. Reakcia panovníka na seba nenecháva čakať a ešte v tom istom roku udeľuje amnestiu pre tých, ktorí sa odvrátia od Bethlena a pridajú sa ku kráľovi. Na túto amnestiu reaguje aj Bethlen a oznamuje stolici, aby sa od neho neodvracala, pretože nič nekoná bez súhlasu a vôle stavov.

V inom prípise zas Uhorský palatín Žigmund Forgách odporúča stolici, aby sa pridŕžala korunovaného kráľa. V takýchto prípadoch niekedy stolica prehlasuje svoju vernosť panovníkovi. V prípadoch konaní krajinského snemu, ktorý sa od roku 1536 až do roku 1848 konal v Bratislave, sa na tomto sneme účastnili aj predstavitelia jednotlivých stolíc. Tekovská stolica v roku 1630 podľa písomných prameňov menovala za svojich delegátov na sneme podžupana Michala Bossányiho a slúžneho Pavla Szobonyu. Slúžny Pavol Szobonya bol o rok na to absolutóriom potvrdený vo funkcii župného pokladníka.

V roku 1636 bol do funkcie hlavného tekovského župana menovaný František Forgách ml., ktorý túto funkciu vykonával až do roku 1647. V kongregačných listinách do roku 1683 je v roku 1659 zmienka o Tekovskom podžupanovi Františkovi Nagy – Lessenyemu a Janovi Lippaymu ako hlavnom županovi. V súvislosti j jeho menovaním do úradu. Ján lippay vykonával funkciu hlavného Tekovského župana aj v roku 1670, kedy sastolica zaoberala poskytovaním materiálnej pomoci pri opevňovaní obce Topoľčianky pred Turkami.

O prebiehajúcich opevňovacích prácach v Topoľčiankach informuje podžupana stolice Imricha Simonyiho v roku 1671 aj vojenský architekt Adolf Ungar. Pri tejto nákladnej záležitosti sa nie vždy postupovalo aj v súlade s právom a poctivosťou. Dôkazom je i sťažnosť veliteľa topoľčianskej pevnosti Františka Biharyho na úplatnosť komisára z toho istého obdobia. Funkciu stoličných pokladníkov vykonávali v týchto rokoch 1671 -1673 Juraj Kosztolányi a Ján Nyári o čom svedčia zachované stoličné účtovné evidencie. Ján Nyáryi vykonával funkciu stoličného perceptora aj v roku 1675, keď sa podľa dochovaných prameňov naňho sťažovali predstavitelia Ostrihomskej kapituly vo veci jeho zákrokov proti kapitulským poddaným. Ďalším zdokumentovaným stoličným úradníkom je stoličný pisár Ján Užovič, ktorý padol do tureckého zajatia v bitke pri Tvrdošovciach a stolica na jeho vyslobodenie vyčlenila finančné prostriedky. V súvislosti s voľbami jednotlivých stoličných úradníkov sa v štátnom archíve v Nitre nachádza i listina, v ktorej Ostrihomský arcibiskup Juraj Szelepcsényi vyčíta stolici, že ho neinformovala o konaní stoličných volieb bez jeho vedomia a neinformovania o kongregačných aktách. V inom dokumente sa arcibiskup sťažuje stolici, že táto zaťažuje jeho poddaných predialistov a obce daňovými a vojenskými povinnosťami.

V ďalšej časti sa pozrieme na sídla stolice a priblížime si archiválie o Tekovskej stolici v štátnom archíve v Ivanke pri Nitre.