Tekovská stolica (10. časť)

Archívne materiály Tekovskej stolice však nezahŕňajú iba písomnosti týkajúce sa výlučne jej územia. Kongregačné protokoly obsahujú aj informácie, v ktorých sa nachádzajú záznamy o zmenách na niektorých vysokých postoch v rámci krajiny, niektoré dôležité spoločensko – politické udalosti, ale i záznamy, informatívneho charakteru. Z roku 1613 pochádza údaj, ktorý informuje stolicu o zasnúbení grófa Illesháziho s Helenou Thurzo, alebo menovanie Stanislava Thurzu do funkcie najvyššieho vojenského kapitána Uhorska. Námestníkom kráľa v súdnych záležitostiach sa v tom istom roku stáva Benedikt Pakay, ako o tom Tekovskú stolicu informuje prípis palatína Juraja Thurzu. Iný zápis informuje o zvolení Pavla Apponyiho z Oponíc do funkcie dvorného radcu panovníka. Významný zástupca domácej tekovskej šľachty Žigmund Forgách bol v roku 1618 panovníkom Matejom II. menovaný do funkcie uhorského palatína . Túto funkciu vykonával do roku 1621. Zaujímavým informatívnym dokumentom, ktorý vypovedá o záujme niektorých vzdelancov o dianie vo svete je i opis soptiaceho Vezuvu z 15.12. 1631, ktorý je adresovaný Danielovi Fričovi, dekanovi v Skalici. Prečo sa ale nachádza v písomnostiach Tekovskej stolice nie je známe. V Roku 1631 sa Tekovská stolica zaoberala aj sporom resp. bitkou medzi obyvateľmi obce Radobica a Horná Ves. O korunovácii Leopolda za českého kráľa informuje stolicu panovník Ferdinand III. osobitným listom. O korunovácii za rímskeho cisára a svojom odchode na korunováciu do Frankfurtu informuje stolicu panovník Leopold. V súvislosti s tým, nabáda Uhrov k vernosti panovníkovi a krajine.
V čase sprisahania Juraja II.Rákocziho je sídlo stolice Topoľčianky už niekoľko rokov vo vlastníctve príslušníka Rákocziovského rodu Pavla Rákocziho. Ten získal panstvo sobášom s dcérou predchádzajúceho majiteľa baróna Ladislava Pethö –Hetessi Annou. Preto sa stolica obracia na Pavla Rákocziho v roku 1660 o potvrdenie vernosti a lojálnosti k stolici, ktorý stolicu o svojej vernosti uisťuje listom, nachádzajúcim sa v archívnych dokumentoch Tekovskej stolice. O uzavretí mieru s Turkami a nariadení panovníka , aby vojenské posádky neutlačovali ľud, hovorí listina z roku 1664. Tento dokument bol odpoveďou panovníka na sťažnosti obyvateľov niektorých miest, na lúpežiace vojská niektorých šľachticov .Tekovská stolica na základe toho prijala v roku 1670 nariadenia o zakročovaní proti zločincom a potulným vojakom.V rámci bezpečnostných opatrení proti požiarom, ktoré spôsobovali značné majetkové škody prijala Tekovská stolica v roku 1676 viacero nariadení a pokynov a predpisov pri ochrane pred požiarmi a ich prevenciou. Jednalo sa najmä o požiare zakladané Turkami, o čom svedčí aj výpoveď priameho svedka takých to udalostí Evliyu Čelebiho, ktorý vo svojej knihe spomienok opisuje podobné požiare na viacerých miestach. Pri opise krajiny Orta Madžar /turecký preklad územia Slovenska / spomína i požiar :
„ ... Nemilosrdne sme vypálili celé podhradie ,zajali sme dvetisíc vynikajúcich zajatcov a odvliekli sme stopäťdesiat vozov rôzneho majetku, predmetov zo striebra a zlata , ako aj pekné látky.“
Cisár Leopold I. – celým menom Leopold Ignatius Joseph Balthasar Felician.
Na portréte dobre vidieť tzv. predkus dolnej čeľuste
– typický pre príslušníkov Habsburgského rodu 
V roku 1677 prijala Tekovská stolica od panovníka mandát o potrestaní sedliakov, ktorí dobrovoľne odovzdajú svojho farára Turkom , ako aj nariadenie o chytaní tureckých podpaľačov. Samostatnou kapitolou sú písomnosti , ktoré sa týkajú šľachty. Tu sú zastúpené písomnosti vyslovene sa dotýkajúce šľachtických záležitostí. Ide väčšinou o zoznamy šľachticov Tekovskej stolice z rokov 1602, 1635, 1652 , súpisy kurialistov Tekovskej stolice a pod. Okrem toho tu nájdeme i agendu z vyšetrovania šľachtického pôvodu jednotlivých príslušníkov nobility, ako i žiadosti a správy o hospodárskych, finančných majetkových a osobných záležitostí . samozrejme, že stolica, resp. stoličná sedria riešila i jednotlivé spory medzi samotnými šľachticmi, čo boli často mnohoročné a viacgeneračné spory, najmä ohľadom vlastníckych práv. Medzi najcennejšie zachované metačnév listiny / listiny, ktoré upravujú hranice jednotlivých panstiev, alebo chotárov a majúce právny charakter/ , patrí nepochybne spor majiteľa topoľčianskeho panstva Jána Topoľčianskeho /Turkobijec/ a Svätobeňadického kláštora o územia patriace hradu Hrušov z roku 1578. Tento výbojný šľachtic je v dobových listinách opisovaný ako výrazne cholerický typ, grobian a surovec,. no na druhej strane aj ako neohrozený protiturecký bojovník ,kapitán hradov Bzovík, Vígľaš a Levice a podkapitán Zadunajska. Je zaujímavé, že stolica sa zaoberala jeho sporom s kláštorom v Beňadiku. No i napriek tomu, že jeho rodový majetok sa nachádzal v Topoľčiankach, kde v tom čase stolica sídlila, nemal pred jej predstaviteľmi Ján Topoľčiansky žiaden rešpekt. Svedčí o tom i výpoveď dobového kronikára, ktorý píše, že okrem vlastnej osoby Ján Topoľčiansky neuznával žiadnu inú autoritu a dokonca na jednej stoličnej kongregácii, ktorá sa zaoberala jeho sporom s kláštorom v Beňadiku „ do tváre urážal vicecomesa stolice Gašpara zo Slažian / Szeleszényi/“,za čo bol podľa Tripartita odsúdený na zaplatenie pokuty 100 florénov. Peniaze však dobrovoľne nezaplatil a tak ich stolica musela vymáhať súdnou exekúciou.

Súvisiace články:
Tekovská stolica (9. časť)
Tekovská stolica (8. časť)
Tekovská stolica (7. časť)
Tekovská stolica (6. časť)
Tekovská stolica (5. časť)
Tekovská stolica (4. časť)
Tekovská stolica (3. časť)
Tekovská stolica (2. časť)
Tekovská stolica (1. časť)
História Tekovskej stolice (1. časť)
História Tekovskej stolice - zoznam županov (2. časť)
História Tekovskej stolice - erb Tekova (3. časť)
Použitá literatúra a pramene:
Spracované podľa: Diplomová práca „Politická správa Tekovskej stolice 1526 – 1683 Autor: Mgr. Martin Benček
http://www.arcanum.hu/mol
ŠA Ivanka pri Nitre

© Martin Benček 16. august 2011