Pamiatky vozokanskej bitky z r. 1652 v múzeu v Zlatých Moravciach

Keď Andrej Trenkus pred publikovaním v Letopisoch Matice slovenskej v roku 1869 zisťoval, či sa niečo o bitke pri Vozokanoch nachádza v Zlatých Moravciach, tak mu archivár odpovedal, že len obraz vozokanskej bitky. Po sto rokoch som v Zlatých Moravciach pátral, či sa niečo zmenilo. Zistil som, že v múzeu pribudli mince, turecké akči, ktoré sa našli v okolí bitky a časť obelisku. Príspevok je venovaný 360. výročiu bitky.

Obraz bitky pri Vozokanoch

Spomenutý obraz sa nachádzal v polovici 19. storočia vo Veľkej sieni tekovského stoličného domu v Zlatých Moravciach (neskôr pomenovanie aj zasadačka župného úradu). Prvotne bol obraz maľovaný pre veliteľa jednotky v novozámockej posádke Žigmunda Esterházyho, účastníka bitky pri Vozokanoch, podľa predlohy iného obrazu. Originál obrazu, ktorý bol maľovaný 50 rokov po bitke (asi r.1702), je stále nezvestný, prípadne môže ísť o obraz vozokanskej bitky na hrade Frakno.

Domnievam sa, že podkladom pre spomínaný obraz bol text latinský, ale obraz v rakúskom Forchtensteine (Burbenland) má nemecký text a preto možno predpokladať existenciu ďalšieho obrazu.

Žigmund Esterházy bol bratom padlých hrdinov v bitke pri Vozokanoch a to Tomáša a Gašpara, čiže je synom Daniela Esterházyho, česneckej vetvy rodu. Žigmund Esterházy (1626-1690) bojoval vo vozokanskej bitke v novozámockej posádke v jednotke, ktorej velil jeho bratranec Alexander. Žigmund bol neskôr, v rokoch 1685-7 aj veliteľom pevnosti Főldvár (Fiďvár) vo Vrábľoch.

Uvedený obraz bol neskôr roku 1837 maliarom Gallom znovu namaľovaný. Rod Gall (Gaál) sa dostal na naše územie v r. 1670 po nasadení Štefana Gála za kapitána hradu Nitra. Štefan Gál mal manželku Annu Molonay (Mlyniansku) neter primasa Juraja Slepčianskeho. Gálovci sa usadili aj v Žitavciach na Požitavsku, kde mali pozemky.

Krátko na to, ako bol premaľovaný obraz, údajný originál zmizol zo zasadacej miestnosti. V súčasnosti sa už nedá zistiť, či originál bol od niekoho iba zapožičaný, alebo ide o postup, ako odcudziť originál obrazu. Namaľuje sa kópia a nahradí na danom mieste originál. Resp. originál, ktorý ide k reštaurátorovi sa potom dostane novému vlastníkovi. Aj tento premaľovaný obraz by bol zo Zlatých Moraviec navždy odcudzený v rámci odsunu starožitností pred vojnou, keby nebol v dezolátnom stave.

Uvedený obraz našiel po 2. svetovej vojne Dr. Rakovský, riaditeľ múzea v Zlatých Moravciach na hrade Červený Kameň. Následne v roku 1955 zabezpečil reštaurovanie obrazu v Bratislave a tiež pomocou Povereníctva návrat obrazu do Múzea v Zlatých Moravciach, kde je doposiaľ. Keď som fotil obraz, bol opäť vhodný na reštaurovanie.

Obraz bitky pri Vozokanoch je opatrený textom, ktorý uvádza hore - základné informácie o bitke, dole – pozície strategického postavenia jednotlivých posádok resp. jednotlivých veliteľov (kapitán i podkapitán posádky).

Ťažko čitateľný text na obraze (v hornej časti) je uvedený i v Letopise MS v jazyku latinskom podľa zdroja nasledovne:
„Vera delineatio conflict inter 1260 et aliquos Xianos ac ultra 4300. Turcas ad pugnam Nagy-Vezekény, fortiter pugnat ab hora 7-a vespertina asque ad horam medium 11.noctis, 76 Xanis desider abtento campo profilgutur Turca, ex quibus 600 et ultra,caesi caplique sub Commed.sup Generalis Ujvár. Excell.Dui Comitis Adami Forgách. Die 24-o. Anno Aug. 1652-o.“

Pri lúštení textu na obraze sa dalo zistiť nasledovný popis bitky:
Vera Delineatio Conflict inter 1260 & aliquot Xantos, ac ultra 4300 Turcas, ad pagum Nagy Vezekény fortiter pugnat Halter 7a Vesp.Asd ad hora mediam 11.noctis 76 Xanis desider, abtento campo profliqat Turca ex quib, 600 & ultra caest.Captig subcomicra generalis Ujvár Exe D COM Adam Forgacz. Die 24 Augusti An 1652.

Na základe týchto textov som popis bitky preložil nasledovne:
Pravdivý obraz boja medzi 1260 kresťanmi a na druhej strane vyše 4300 Turkami pri dedine Veľké Vozokany. Udatne bojovali od 7 hodiny večer až do pol 11 v noci. Turci porazení v poli, z ktorých padlo 600 a 76 prišlo o život z vojska generála novozámockej pevnosti vznešeného grófa Adama Forgáča. Dňa 24.augusta roku 1652. Text v Letopise (1869) sa trochu líši od textu v knihe Bitka pri Vozokanoch (2002, 2012). Pozorovať možno aj malé resp.veľké písmená abecedy v popise bitky v latinskom jazyku. V texte veľkými písmenami je zakódovaný chronograf 1837. Väčšie, tučné písmená v latinskom texte sú rímskými číslicami. MDCCCXXVVVII = 1837.

Dá sa predpokladať, že aj na origináli obrazu, podľa ktorého bol tento obraz premaľovaný sa nachádza chronograf maľovania cca 50 rokov po bitke (t.j.1700-1702). Obraz bol namaľovaný dosť nekvalitne a v súčasnosti je text na obraze takmer nečitateľný. V spodnej časti obrazu sa nachádza strategický popis bitky a to 2 krát po 11 pozícii, ktoré objasňujú bitku pri Vozokanoch z roku 1652.

Tento text v latinskom jazyku možno preložiť nasledovne:

1-Turci podpálili 11 dedín a šľachtické zámky

2-Návrat Turkov s 300 zajatými kresťanmi

3-Kresťanské vojsko v bojovom postavení na ceste, ktorou chceli ísť Turci späť

4-Vicekapitán gróf exc.Pavol Pálfi

5-Gróf Ladislav Esterházi

6-Barón Žigmund Esterházi

7-Nemecká a uhorská pechota z vozovej hradby

8-Podplukovník Johan Valter

9-Gróf Adam Forgáč s Ladislavom Pálfim

10-Barón Mikuláš Nadaný, kapitán z Vrábiel

11-Barón Tomáš Esterházi, kapitán z Levíc

12-Vojnová rada kresťanov

13-Turci opustili kresťanských zajatcov a dobytok; išli cez mosty Žitavy

14-Turci ustúpili kresťanskej armáde

15-Turci sú stlačení do bojového šíku k miestu stretnutia

16-Vojnová rada Turkov

17-Gróf Ladislav Esterházi

18-Barón František Esterházi kapitán Ďarmot

19-Barón Tomáš Esterházi, kapitán Levíc

20-Barón Gašpar Esterházi

21-Matúš Simvi vicekapitán pevnosti Vráble

22-Michal Valloy, vicekap.?

Na obraze v strede je pravdivý náčrt rozmiestnenia bojovníkov, resp. posádok vo vozokanskej bitke z roku 1652. Na maľbe v spodnej časti obrazu sú dediny vľavo Nevidzany a vpravo Vozokany. V pozadí na kopcoch možno identifikovať drážovecký kostolík, hrad Nitra, kopec Zobor a hrad Gýmeš. Pri porovnaní obrazu z múzea s obrazom na hrade Frakno je zvláštna pozícia č. 17. Ladislav Esterházi, ktorý je v popise, ale na obraze zobrazenie jazdca v popredí chýba. Na olejomaľbe vozokanskej bitky, ktorý je umiestnený na hrade Frakno, je jazdec Ladislav zobrazený v popredí.

Podľa môjho bádania je dátum, resp. deň bitky uvedený na obraze nesprávne (nie 24., ale 26., čo mohlo vzniknúť aj pri premaľovaní obrazu). V spodnej časti, v strede pozícií, je portrét asi Žigmund Esterházi, okolo ktorého sú dva esterháziovské erby (esterháziovský grif - kríženec leva a orla s tureckou šabľou). V pozícii č. 13 sa spomínajú mosty cez rieku Žitavu. To znamená, že boli až 2 mosty. Tieto mosty boli pri tesárskom i pri mlynianskom mlyne. Mosty a mlyny zanikli a cesty sa odklonili. Tieto mosty zanikli až po postavení betónového mostu cez rieku Žitavu, ktorý sa nachádza v mieste, kde sa z cesty Tesárske Mlyňany – Malé Vozokany odbočí do Viesky, resp. Arboreta Mlyňany. Dôkazom tejto verzie sú pozostatky dnešnej orientácie cestnej komunikácie v Tesároch, Mlyňanoch i vo V.Vozokanoch. Vodné, drevené mlyny stratili novšou technikou a zoštátnením mlynov konkurencieschopnosť, tým aj funkčnosť a preto zanikli.

Časť obelisku

Obelisk, alebo v literatúre nazývaná aj pyramída, na bitevnom poli vo Veľkých Vozokanoch, pochádza z roku 1734, kedy ju dal vystavať ostrihomský kanonik gróf Imrich Esterházy. Postavený bol na mieste, kde Františkovi Esterházymu turek odťal hlavu. Reprezentoval smrť štyroch Esterházyovcov, ktorý v tejto bitke zahynuli. Obelisk z pieskovca bol vysoký cca dve siahy (2x1,896=cca 3,8m). Obsahoval latinský text takmer zhodný s textom na súčasnom pomníku Esterházyovcov. Tento obelisk bol niekoľkokrát reštaurovaný, až nakoniec bol v roku 1896-7 nahradený na druhej strane teraz poľnej cesty, súčasným šľachtickým pamätníkom nazývaný Lev.

Zo zdroja „Letopisy z roku 1869“ sa možno dozvedieť základné informácie o bitke. Dobrý vzťah Forgáčovcov a miestneho obyvateľstva i ďalšie informácie z letopisu, citujem: „Od času tohoto víťazstva rodina Forgáchovská okolo Gýmeša nitrianskej stolice a na hraniciach tekovskej svoje statky i včul majúca veľmi milovala národ slov. a za svoj verejne uznávala. Tak rozpamätajú sa i včul mnohí, že hrabä Karol Forgách len nie pred mnohými roky zosnulý, vždy všade verejne najradšie slovensky vyprával sa“. Podľa informácií z knihy Gýmešský hárem by sa dalo povedať až o „nadštandardnom“ vzťahu Forgáča s okolitými najmä peknými ženami.

Ak navštívite múzeum v Zlatých Moravciach, tak nečakajte, že v múzeu nájdete okrem uvedených, nové predmety z miesta bitky. Je to smutné, ale je to fakt. Turecké peniaze, akči, ktoré sa našli v mieste bitky a boli vystavené v zbierke mincí neznámy páchateľ ukradol. V zlatomoraveckom múzeu zostala už iba časť pieskovcového pomníka s latinským textom SISTE, VIATOR a spomenutý obraz. Čitatelia, ktorí by niečo vedeli o „premiestnených“ predmetoch z pamätníkov napr.: mramorové tabule zo starého pamätníka, bronzové turecké zástavy z nového pamätnika, mosadzný erb, mramorový pomník so slovenským textom, ktorý dalo postaviť Múzeum ZM a Arboretum Mlyňany, alebo ďalších predmetoch, nech to uvedú v diskusii príspevku. Milovníci umenia, ktorí by obdobný obraz videli v nejakej súkromnej zbierke, nech to tiež oznámia v diskusii k príspevku na www.zitava.sk.

Literatúra:

Letopisy Matice slovenskej 6, č.2, rok 1869, s.31

Kniha Gabriel Šutka ; Bitka pri Vozokanoch 1652, rok 2002 s.35, a 2012

Poďakovanie:

Ďakujem riaditeľovi bojnického múzea Dr. Kližanovi za ústretovosť pri hľadaní Letopisov Matice slovenskej