Dopad druhej svetovej vojny na obec Lúčnica nad Žitavou

Druhá svetová vojna bola tragédia, ktorá sa silno dotkla celého Slovenska a teda i Požitavia. Mnohé požitavské obce ňou boli zasiahnuté, niektoré viac a niektoré menej. Moju pozornosť upriamujem na obec Lúčnica nad Žitavou a v krátkosti opisujem udalosti, ktoré sa tu odohrali pri prechode frontu v roku 1945 spolu s osudmi vajkovských židov, opierajúc sa o obecnú kroniku. Lúčnica nad Žitavou je obec stredného Požitavia, ktorá vznikla v roku 1960 zlúčením dvoch obcí – Vajka nad Žitavou a Martinová.

Koncom roka 1944 stál front na Hrone pri Leviciach. Nemci vedeli, že nezabránia ďalšiemu posunu frontu a preto robili potrebné opatrenia v oblasti Požitavia. Do obce Vajka prichádzalo stále viac nemeckých vojsk. Okrem nich tu bol i jeden oddiel maďarského vojska, ktorý zaberal oblasť železničnej stanice. Po ich príchode sa začalo s urýchlenou výstavbou pásu opevnení. To sa tiahlo cez miestne vinohrady a časti chotáru, zvaného Diely. Do týchto prác boli nútení i miestni obyvatelia Vajky, ktorí museli spoločne s vojakmi kopať zákopy. V týchto dňoch boli počas nocí obyvatelia obce pravidelne budení hlukom lietadiel, ktoré neustále prelietavali nad dedinou.

Na kvetnú nedeľu 25. marca 1945 sa pohol front. V tento tragický deň došlo k bombardovaniu mesta Vráble. Obyvatelia Vajky sa chystali práve na pobožnosť, keď videli neďaleké nešťastie. Okamžite sa rozutekali do svojich domovov hľadať úkryt. Na druhý deň v noci došlo k bombardovaniu Vajky, pri ktorom zahynula jedna rodina - manželia so svojimi troma deťmi. Nad ránom po bombardovaní sa dali Nemci na útek. Ako pamiatku na seba stihli ešte vyhodiť do vzduchu most na Žitave za miestnym mlynom. O niekoľko hodín na to sa posunul celý front smerom na západ. V obci zostala len malá posádka sovietskych vojakov. Vajka bola oslobodená 27. marca 1945 vojskami II. ukrajinského zboru pod vedením Maršála Malinovského, významného sovietskeho vojvodcu a neskoršieho ministra obrany ZSSR. Ten ostal i na niekoľko dní ubytovaný v obci.

Následkom bombardovania obce bola zničená rímskokatolícka škola, byt miestneho učiteľa a viacero domov bolo poškodených. Druhá svetová vojna si okrem 5-člennej rodiny, padlej pri bombardovaní obce, vzala omnoho viac obyvateľov Vajky. Okrem nich padlo 23 mužov na rôznych bojiskách Európy, dvaja zahynuli pri bombardovaní Bratislavy a jeden pri bombardovaní Nitry. Ich mená si môžete prečítať na miestnom pamätníku v obci.

Iný osud postihol židov žijúcich vo Vajke. Žili tu dve židovské rodiny – rodina Ignáca Brestburgera a rodina Mártona Őlbana. Každý z nich mal svoj vlastný obchod s miešaným tovarom spolu s krčmou. Do obce sa prisťahovali pravdepodobne okolo roku 1921. Už od roku 1938 boli postupne odstraňovaní z verejného života. V roku 1944 boli židovské rodiny z tejto oblasti prinútené opustiť svoje bydliská. Prv boli umiestnení s minimálnymi životnými potrebami do parného mlyna vo Vrábľoch (po vojne tento mlyn využíval závod Tesla Vráble), ktorý sa využíval ako gheto. Neskôr boli z tohto miesta židovské rodiny prevezené do rôznych táborov v Nemecku.
Z rodiny Brestburgera sa po vojne vrátila len jedna dcéra, otec i spolu so synom zahynuli v Nemecku. Z päť člennej Őlbanovej rodiny sa vrátil len samotný Őlban, ktorý odišiel do Palestíny.

Zdroj: Kronika obce Lúčnica nad Žitavou

Pamätník v obci

Pamätník v obci